Petrohrad

Koncom prázdnin nastal deň „D“ a skupinka „Bystričanov“, prevažne členov občianskeho združenia POZITÍVUM V NÁS, odletela do Petrohradu na šesť dňový poznávací zájazd. Mesto založil v roku 1703 Peter Veľký a traduje sa, že sa inšpiroval holandskými kanálmi. Je to jedno z prvých miest, ktoré boli od začiatku budované podľa plánov. Po ubytovaní v hoteli v centre sme sa rozbehli na prvú návštevu mesta. Streda bola venovaná najznámejšiemu múzeu Ermitáži.

Odborný výklad nám poskytla miestna sprievodkyňa Elena. Krásny komplex šiestich budov bol obývaný cárskou rodinou Katarínou II. a teraz slúži ako domov pre najväčšiu zbierku obrazov vo svete, a vystavených je cca 65 000 exponátov. Prehliadka bola „náročná“ na množstvo nových informácií aj honosnej krásy. Niektorí účastníci zájazdu pokračovali v prezeraní zbierok do večera, ostatní mali voľný program. Vo štvrtok nás sprievodkyňa Elena zobrala na Petropavlovskú pevnosť, ktorá sa rozprestiera na „zajačom ostrove“. Táto vojenská základňa s prístavom sa považuje za zrod Petrohradu. Peter Veľký na nej dal postaviť chrám zasvätený Petrovi a Pavlovi, ktorý slúži ako hrobka Romanovcov. Hlavne pre chlapov bola zaujímavá ďalšia zastávka. Vybrali sme sa k rieke Neve na ktorej je ukotvená vojnová loď Avrora. V súčasnosti slúži ako múzeum.

Prehliadka Petrohradu pokračovala návštevou chrámu sv. Izáka. Chrám sa pod vedením architekta Montferranda budoval 40 rokov. Je vysoký 101 metrov a už z diaľky upúta pozlátenou kupolou. Počas vojny bola kupola premaľovaná nahnedo, aby neslúžila ako terč. Stĺpy v chráme sú monolitné – z jedného kusa. Na ich postavenie bol zhotovený špeciálny žeriav, ktorý bol poháňaný ľudskou silou. Nad informáciou, že počas komunizmu chrám slúžil ako múzeum ateizmu sme všetci krútili hlavami. Chrám stojí „na bažine“ pred predstavbou boli spevnené základy nahusto nabitými stĺpmi do zeme.Ja osobne som sa tešila na plavbu loďou po riekach Neva a Mojka. Vykuklo nám slniečko, čo nám plavbu určite spríjemnilo.Plavili sme sa okolo Ermitáže, aj Faberžeho múzea. Aj okolo Stroganovho paláca. Doteraz som si myslela, že bol kuchár – kvôli mäsu s omáčku. A on bol barón a patril do najbohatšej rodiny v Rusku. Cez riečku Mojka je viacero zaujímavých mostov – drevený, farebné mosty, najširší bol most na námestí pri Izákovom paláci. Ten slúži ako most, aj ako parkovisko. Po príjemnom dni sme mali oddych pred nočným otváraním mostov. Petrohrad je známy nočným otváraním mostov, aby mohli lode bezpečne preplávať po rieke Neva. Keď sme sa boli po polnoci pozerať na toto pre nás nezvyčajné riešenie dopravenej situácie na uliciach vládol hudobný ruch. Na každom námestí hrala živá kapela v kompletnom zložení: bicie, gitary, klávesy – no hluk ako u nás na Silvestra. Otváranie mostov prebieha postupne, po 30 minútach. Mosty sa zatvárajú nadránom.

V piatok sme sa prechádzkovým krokom vybrali na návštevu zmenšeniny Petrohradu. Zmenšenina zobrazuje toto ruské mesto v počas 18. storočia. Zachytáva štyri ročné obdobia, počas prehliadky sa niekoľkokrát zotmelo, aby návštevníci videli aj nočný život. Pri svitaní nechýbalo kikiríkanie kohúta. Zobrazuje bežné radosti  života – korčuľovanie na rieke Neva, drevorubača ako stína strom, tancovanie a hodovanie v Petrodvorci, maľovanie lode v prístave Admirality, okopávanie zeleniny, jazdu na koči aj Petrohradské zdvíhanie mostov.  Jednou z najširších ulíc Nevským prospektom sme sa prešli aj so sprievodkyňou Inessou, ktorá nám poskytla obsiažne informácie o budovách, ktoré lemujú túto obrovskú ulicu. Napríklad budova Singer – dala ju postaviť rodina Singer – vyrábali šijacie stroje – momentálne je v nej kníhkupectvo, suveníry a kaviareň s rozhľadňou. Pri riečke sa nachádza jeden z najznámejších chrámov Chrám Kristovho vzkriesenia – Spasiteľa na krvi – bol postavený na mieste kde zavraždili Alexandra II. Z vonku pripomína chrám Vasilija Blaženého v Moskve, vnútri sa nachádza 7500m2 mozajky, kam sa človek pozrie vidí mozajku. V sobotu sme sa vybrali na autobusový výlet mimo centra do Petrodvorca–Petergofa Cárske selo – CarskojeSelo.

Petrodvorec bol vybudovaný podľa francúzskeho Versailles, ale je omnoho veľkolepejší. Nachádza sa tu krásna záhrada s fontánami, do ktorých tečie voda samospádom, čo bol v tom čase veľký pokrok. V parku sa nachádzajú aj žartovné fontány – ak stúpite na ten správny kameň voda z fontány vás ostrieka. Skúšali sme to – fontána fungovala. Čo sa týka paláca, stále prebieha rekonštrukcia – počas druhej svetovej vojny ho nemci totálne zbombardovali. Je priam zázračné, ako z ničoho spravili niečo – stavbu na ktorú sa chodí pozerať celý svet. Po obede sme sa autobusom presunuli do Cárskeho sela.

Usadlosť niekoľkokrát zmenila majiteľa, až sa dostala ku Kataríne I. manželke Petra Velikého. Sídlo po nej zdedila dcéra Alžbeta, ktorá sídlo zmenila do dnešnej podoby. Budova už z vonku pôsobí obrovsky a vyzdobene. Časti boli pozlátené 100 kilami zlata. Vnútri sme obdivovali zlatom vykladanú tanečnú sálu vyzdobenú zrkadlami. Najznámejšia je Jantárová komnata, ktorá bola pôvodne vyrobená pre zámok Charlottenburg. Petrovi Veľkému sa zapáčila a tak ju získal do vlastníctva. Komnata bola prevezená do Zimného paláca . cárovná Alžbeta ju potom nechala presunúť do Katarínskeho paláca – Carskéhosela. Remeselníci museli dorobiť panely navyše, pretože komnaty v paláci boli väčšie ako v Zimnom paláci. Pôvodná jantárová komnata bola počas druhej svetovej vojny rozkradnutá, v roku 2003 bola otvorená nová Jantárová komnata zhotovená podľa jednej originálnej časti.

V nedeľu – posledný deň v Petrohrade sme mali voľný program. Niektorí využili čas na nákup posledných suvenírov.  V Rusku sa platí rubľom. 1€ je cca 77 rubľov. Len pre zaujímavosť: káva v kaviarni bola za 200 r, vstupné na vyhliadku na katedrále sv. Izáka do 18tej hodiny 250 r, od 18tej do 22:00 sme zaplatili 400 r. Jeden lístok na metro 45 r, minerálka vo fľaši 0,5 l..80 r, boršť cca 200 r.

Let domov z letiska Pulkovo do Viedne trval 2,5 hodiny. Z letiska sme mali vybavený autobus domov do Záhorskej Bystrice.

Mne aj mojim rodičom sa tento poznávací zájazd páčil. Výborné služby, príjemné a ochotné sprievodkyne, tichý hotel v centre mesta, ešte aj počasie nám vyšlo J, bolo trochu pod mrakom, sem tam pršalo, ale lepšie ako 30stupňové horúčavy. Stálo to za to.

Barbora Besedičová,
účastníčka zájazdu